spomienky

daj mi pokoj samo preco ma 
stale otravujes vypadni z 
mojej hlavy, bezmocnost trvaa,
preco si este neodisiel ja na
teba nehcem mysliet ale si 
vsade kde sa pozrem,nevladzem
dychat je mi nanic prosim ta 
odit odit , co mam urobit aby
som zabudla, na teba nie len
ako na cloveka ktoreho som
milovala ale aj ako na 
kamarata,na celu tvoju
existenciu, dalej to predsa
nema vyznam a aj tak ta nikdy
nevymazem lebo to nedokazem
tym som si ista ale keby si 
zostal spomienkou a nebol
nikde inde ako v mojej hlave,
ani v mojom srdci ani na 
fotkach ani v tejto krajine,
si najuzasnejsie co ma stretlo
a preto budem trpiet asi
navzdy,ked ta ppochovam mozno
to bude mensia ulava ,ja ta 
vsak nechcem pochovat len tu,
ale hlavne v mojej dusi, nech 
uz na teba nemyslim , na teba,
cloveka ktory mi dal tak vela,
ty si to neuvedomujes, ani  
nikto tomu nechape, nikto
nevidi to co som videla ja,
tvoj krasny pohlad a usmev
ktory sa mi zjavi vzdy ked si 
na teba spomeniem, ako si 
vtedy.. :( prosiim odit,ja uz 
nechcem… ale nemozem teraz
upadat do depresie,aj ked na 
to je uz neskoro mysliet, ale  
preco si este nezmizol…
nemilujem teba. len moje
spomienky,ktorzch sa neviem
zbavit, daju sa sem pochovat
spomienky?