Sonet pre život

Môj život vždy bol o snoch,
o dušiach reťazou spojených.
Teraz už viem, že je len jedna tvár,
a jeden cit, strašne vzdialený.

Ako len človek zbytočný je,
ako len zbytočným vie byť.
Aký ťažký spáchal, najťažší hriech!
Za trest narodil sa, aby musel žiť.

Ako sám žije, tak sám bude umierať.
Možno prešiel morom, oceánom dní, ale…
Raz prišiel na svet, a odíde z neho raz.

Boli city, boli sny a noc pod závojom hviezd.
Možno nikdy nemyslel, ale…
Až na konci spoznal, čo všetko mal niesť.