Ruža

Ruža zasadená stracom na cintoríne,
v prachu a špine si tam žije,
číta bezútešné nápisy na náhrobkoch,
objavuje sa v mŕtvych snoch.

Bije sa v kaluži krvi zo smrťou,
ona bude ďalšou,
toto nie je iba báseň,
toto je tá realita,na kosť narazil kameň.

Tŕne krásou robia jazvy do duše,
zem sa jej otvorila,
do dňa temnota vytriskla,
v ľadovom vetre sa jej hlava kníše.

Zánik okolo nej neustále prechádza,
v smrtelnej noci sa stráca,
všetko pláve v čiernej krvi,
niečo silnejšie než dobro sa v nej mrví.

Čas beží a ani ruža nie je večná,
ostne osudu sa spletú s krížom,
táto cesta je taká bežná,
no nik z nás nebudem pritom.