NEPOCHOPENÁ

NEPOCHOPENÁ

Niekto tu predsa musí byť,

ľudia, čo ma držia pri živote,

pre nich sa mi oplatí žiť,

no vy to nie ste, to nie,

váš svet je uzavretý,

niet tam pre mňa miesta,

svet, kde chcete vládnuť vy,

chcem preč z toho sveta,

nevolajte ma už späť,

ja sa nevrátim,

tých pár ľudí kvôli vám

tak ľahko nestratím.

Prečo som tak veľmi

nepochopená,

je tu toľko ľudí,

ja zabúdam mená,

ale bolí ma to,

aj keď nemá prečo,

nech tá bolesť skončí,

väzní ma v nej niečo,

no ja sa z nej vymaním,

ja svoju tvár nestratím.

Telo síce pri vás,

no srdce je v diaľavách,

je pri ľuďoch, čo mám,

tam, kde nejestvuje strach,

tam, kde som naozaj šťastná,

od vás je strašne ďaleko,

niekde, kde som pochopená,

len láska je mojim liekom,

ja veľa nežiadam,

len nech ma chápete,

no vy ste slepí, hluchí,

keď mi nerozumiete,

ja chcem mať domov,

ale domov s láskou,

nech je domov nebom

a rajskou záhradou.

Prečo som tak veľmi

nepochopená,

je tu toľko ľudí,

ja zabúdam mená,

ale bolí ma to,

aj keď nemá prečo,

nech tá bolesť skončí,

väzní ma v nej niečo,

no ja sa z nej vymaním,

ja svoju tvár nestratím.

Ďakujem vám, čo ste pri mne,

čo ma dokážete pochopiť,

len vy ste stále so mnou,

len pre vás sa oplatí žiť.

Prečo som tak veľmi

nepochopená,

je tu toľko ľudí,

ja zabúdam mená,

ale bolí ma to,

aj keď nemá prečo,

nech tá bolesť skončí,

väzní ma v nej niečo,

no ja sa z nej vymaním,

ja svoju tvár nestratím.

© Katarína Sroková