Ja je retardovaný
Kdo neumí slovensky, asi nepochytí skoro nic, protože to slovenčinu dost kroutí. Ale stejně nechápu, jak češi můžou neumět slovensky... =)
Malo by to možno ísť skôr do zábavy, ale napriek tomu že je to paródia, je to seriózna báseň...
Takže: na slovenčine sme brali slovenský nadrealizmus (odnož surrealizmu), a v ňom aj Rudolfa Fabryho. Mne osobne príde celý "nadrealizmus" ako kolosálna kravina, nudná a smiešna. Takže zatiaľ čo zvyšok triedy čítal báseň Ja je niekto iný (ktorá má dve časti: Prvé stretnutie s Féneom a Druhé stretnutie s Féneom), ja som, výdatne inšpirovaný spolusediacim napísal báseň Ja je retardovaný, ktorá má tiež dve časti - Prvé stretnutie s fénom a Druhé stretnutie s fénom
Ja je retardovaný
Prvé stretnutie s fénom
Zahučal hrozivo a
dychom vriacim ovalil ma.
Ja uskočil som bokom sťa mechom udretý.
No po chvíli znovu
osmelil som sa,
a vydal sa smrti v ústrety.
Ja statočne – sťa Lancelot,
schytil som fén, môj malý Kamelot.
Zočil som tlačítko malé, nejasné,
a bolo mi jasné, že týmto to nehasne,
ale zapína sa.
A fén zručal znova v krutej zlosti,
že či nemal som už dosti.
No ja nedoprial som mu ďalšieho svojho
úprku radosti.
A ako som držal ho, tvora diablovho,
zočil som prívodu elektriny jeho káblovho
a mocne sekol som, sťa do žita sedliak ľúty,
a fén zdochol, život jeho pobral sa
v plastového tela kúty.
Kábel, zavzdychnúc, stočil sa na zemi –
to ho snáď naučí, pýchu svoju
držať v prízemí.
Tak vyhral som, stretnutie prvé, s krutým inštrumentom.
Druhé stretnutie s fénom
Už vedel som, že utkávam sa s fénom
a nie neznámym – tetradodekaoktahexagónom,
a či s molybdénom.
Tak pripravené zbrane mal som,
loptičku tenisovú – a klaksón.
Klaksón na revu pekelného jeho prehlušenie,
tenisák na dychu jeho zadusenie.
Priskočil som k nemu teda britko,
napínajúc svoje lýtko, stlačiac páčku mocnej zbrane.
Zaskočený zvukom klaksóna, no nie schvátený,
znovu spustil útok svoj, drsný, zvrátený.
Nastavil som ruku v snahe kryť si tvár,
pripravoval som sa totiž dlho na ten svár.
Horký vzduch ovial mojej ruky chrbät,
a ja rozhodol som, že ho nebudem už trpieť,
tak vzal som loptičku do ruky mocne,
nech si len, potvora, chlpov jej sosne.
A že sosol si riadne – keď vrazil som ju v krk,
diabolský inštrument splodil mocný hrk.
Prasklo v ňom čosi, niečo buchlo riadne,
a ja sa len chechcem, že mi k nohám vadne.
No smiech ma prechádza, keď vidím že ja klesám,
nahor krutému tvoru prosbu v život hlesám.
To ja som fén, to ja som porazený.
To ja umieram
Diskuse článku
Je tO skvělý!!!!! MOcušky se mi tO líbilO, upa skvělý, mega vtipný, gut hey jak cip:P
huuuustýýý 
ten úvod bol parádny a báseň je ešte lepšia :D proste zabil si thak, ako sa patrí :D
pěkný no...
Město Mrtvých
Náhodné moudro a přísloví
Lidský život je jako železo, které se opotřebovává, jestliže je užíváš, a které stráví rez, jestliže je neužíváš. (Cato)Statistiky
FAQ • Ústava Města • Kontakt
Na tento web se vztahuje autorský zákon platný na území České Republiky v plném znění.
Dále také tzv. Ústava Města Mrtvých ©