Bezmenný

Slza,nekončiaca sa jazva na tvári,
plný bolesti a sklamaní,
nikomu viac neverí,
čakateľ nesplnených prianí.

Vzal do rúk prázdne pero,
otvára zošit svojich snov,
malý úsmev by to chcelo,
jeho svet je opustený ostrov.

Hľadí na nehybnú sivú fotografiu z detstva,
tie oči,to šťastie v nich,
nepustí ho do seba,bojí sa,
znáša pohľady smutných,

Uzavrel si srdce na tri zámky,
prvý kvôli stratenej láske,
druhý aby si nerobil nádeje,
a tretí…tretí ako vieru skorej záhuby.

Zviera potrhané listy strán v bielej dlani,
vidí sa v odraze červenej mláky,
prišla za ním v čiernom pani,
trápený je celé veky.

Nik ho nepohladí po tej uslzenej tvári,
láska nepovie mám Ťa rada,
kto ho pozná?
Ja viem,plače už s anjelmi tam v nebi.