Súd

Tak teraz stoj
predo mnou a nech raz
je smútok tvoj
nechaj sa súdiť ako vrah
čo prehral svoj boj
na život a na smrť
keď prekročil svoj prah
ako ja toľkokrát
neprekonal strach
vlastným mečom padol
keď na vlastných nohách
už nevládal stáť.  

Povedz mi, koľkokrát si si to skúsil
žiť sám, žiť zranený a navždy zlý
Vieš ty vôbec, aké sú dni dlhé?
Poznal si niekedy osamelé dni?

Vždy budem chcieť vedieť
koľko z toho sa vôbec oplatilo
či môžem zapredať svoj svet
a čas, kým moje srdce bilo
len za jediný dávny sen
čo zapadol prachom
už skôr, než prišiel
a bol snom a snom len…

Kto počul moje prosby?
Môj plač, môj hnev, môj krik
ty vravíš že svet je k tebe hluchý
to ty si nepoznal jediný vzdych
raz mal prísť tento deň
keď teba oni budú súdiť
podobnou mierou ako si ty meral
kým si s nimi mohol byť
tak počúvaj ako ťa odsúdili
žil si, ako si chcel žiť
tak ťa vylúčili
odtrhli ťa, zahodili… neostalo nič.